reklama
Lívia Pongrácová (Luptáková)

Lívia Pongrácová (Luptáková)

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Já nejsem já a nejsem ani nikdo jiný. Zoznam autorových rubrík:  Taká Adams familyRubrika spoločenskáZo spálneNezaradené

reklama

Zoznam článkov blogera

Ako som bola nikto, aby som dokázala, že som niekto I.

Lívia Pongrácová (Luptáková)

Ako som bola nikto, aby som dokázala, že som niekto I.

(Svojím spôsobom spoveď venovaná priateľom, ktorým o mne dlhšie nič nevedeli, alebo komukoľvek, koho by zaujímalo, ako som prežila posledný rok.)

  • 7. aug 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 385x
  • 0
Ako sa v Londýne hľadá bývanie alebo kto je väčší blázon

Lívia Pongrácová (Luptáková)

Ako sa v Londýne hľadá bývanie alebo kto je väčší blázon

...napriek všetkému, začala som si prezerať ďalšie byty. O čosi lacnejšie. A s každým videným som si viac uvedomovala rozmanitosť ľudí.

  • 17. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 207x
  • 22
Uvedomené vo vlaku

Lívia Pongrácová (Luptáková)

Uvedomené vo vlaku

Včera som sedela v inom vlaku a premýšľala som o uplynulom roku. Na ceste z iného hlavného mesta, v inom štáte, premiestnená o neviem koľko tisíc kilometrov. Nevracala som sa domov, žiadny domov som totiž nemala a tak bolo úplne jedno, či sa vraciam alebo odchádzam. Vonku bola tma. A správu... tú som už nemala komu písať, napriek tomu, že som si uvedomovala presne to isté. Totožné pocity ako pred rokom. Čo sa vlastne zmenilo, keď podstata zostala?

  • 31. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 950x
  • 3
25.11., 14.2. a potom už stále...

Lívia Pongrácová (Luptáková)

25.11., 14.2. a potom už stále...

Predstavte si, že s niekým chodíte okolo seba a nebavíte sa spolu! Asi tak, ako keď stretnete susedu zo štvrtého poschodia, keď idete venčiť psa. Tí čo nemajú psa môžu vysypať smeti. Susede sa pozdravíte, aby sa nepovedalo, ste radi, že viete aspoň jej meno (pre prípad, že by vás vytopila) a idete si svojou cestou. Podstatné je, že všetko robíte bez emócií. Susedu absolútne nezaujíma, že na bunde máte pokazený zips, nezaujímal by ju zrejme ani monokel. A vy tiež nevenujete pozornosť zabudnutej natáčke vo vlasoch susedy. Dobre, to bola škaredá suseda. Táto má možno len trochu rozmazaný rúž.

  • 11. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 247x
  • 1
Keď sa nepýtaš, nedostávaš odpovede

Lívia Pongrácová (Luptáková)

Keď sa nepýtaš, nedostávaš odpovede

Všetko je ideálne. Sympatie by boli, prvý kontakt úspešný, komunikácia neviazne, úsmevy a nádherné pohľady, pravidelné „náhodné“ stretnutia a sklamanie keď sa neuskutočnia, chuť tráviť spolu čas, kopa milých gest a kadečo inšie, čo kreslí úsmevy na tvár... Všetko je ideálne. Háčik? Nejaké „ale“?

  • 10. dec 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 331x
  • 24
reklama
Vitaj doma, priateľ!

Lívia Pongrácová (Luptáková)

Vitaj doma, priateľ!

Stretla som človeka. Známeho neznámeho. Známeho, až príliš známeho, ale jeho nové JA bolo úplne neznáme. Nevideli sme sa niekoľko rokov. Sedem. Dosť dlhá doba na to, aby sme na seba zabudli, alebo aby sme si boli ľahostajní. Veď pred tými siedmimi rokmi sme boli ešte len deti, ktoré nevedeli, kde pod slnkom je ich miesto. Každý dúfal, že to pôjde ako po masle. Každý bol nádherne naivný. A tak to samozrejme malo byť.

  • 28. nov 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 993x
  • 0
This is the life we must choose...

Lívia Pongrácová (Luptáková)

This is the life we must choose...

Všimla si ho už hrozne dávno. Asi tri roky dozadu. Bol výrazný a neprehliadnuteľný. Prechádzali okolo seba, ona sa pozerala, on nie. Vždy chodil s pohľadom upriameným dopredu, kdesi do diaľky, duchom neprítomný. Niekedy presne vedela, že ho stretne, inokedy ho videla náhodne, zakaždým ju to potešilo, ale nepripisovala tomu žiadny význam. Vedela o ňom strašne málo. Len meno a prvé písmeno priezviska, ktoré si napriek jeho nezvyčajnosti domyslela tak, že sa pomýlila len v dvoch písmenách. Bol pre ňu čoraz zaujímavejší, ale vedela, že budúci rok ho stretávať nebude a ich cesty sa zrejme definitívne rozdelia. Zmierila sa s tým.

  • 21. nov 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 277x
  • 2
Najlepšia povianočná kúra. Výsledky zaručené!

Lívia Pongrácová (Luptáková)

Najlepšia povianočná kúra. Výsledky zaručené!

Veď Veľká noc je každý rok, ale Vianoce sú len raz do roka. Oddávna motto mojej mamy. A zdá sa, že tento rok aj moje. Tento rok – prvý a posledný. Nikdy viac!

  • 6. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 719x
  • 3
Vianoce a samota? Také neexistuje!

Lívia Pongrácová (Luptáková)

Vianoce a samota? Také neexistuje!

... povedala som prvé, čo mi prišlo na jazyk.

  • 24. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 273x
  • 12
Autobusová retrospektíva

Lívia Pongrácová (Luptáková)

Autobusová retrospektíva

Prišla mi sms-ka so zaujímavým textom. „Keď budeš tým šoférom autobusu, idem s tebou, lebo ma tu porazí.“ A zrazu... blik!

  • 30. nov 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 259x
  • 4
reklama
Môj frajer Medveď a všetci Maťovia

Lívia Pongrácová (Luptáková)

Môj frajer Medveď a všetci Maťovia

Maťo M. Začalo sa to v škôlke. Tam som si našla prvého frajera. Volal sa Maťko a na skrinke mal značku medveďa (ja som mala budík, pretože ovca bola už obsadená). S ockom sme ho volali Memeď (a ostalo mu to aj potom, keď som sa naučila povedať medveď). Doma som sa nechválila novými básničkami ani tým, ako ma pani učiteľka naučila rozhojdať sa na hojdačke. Nebolo to dôležité. V prvom rade som potrebovala zreferovať, ako Memeď robil zle kamarátovi Paľkovi, ako ho pani učiteľka poslala do kúta a mne ho bolo ľúto, tak som tam išla s ním. V jedálni sme sedávali vedľa seba, naše postieľky boli tiež tesne pri sebe (tomu sa už hovorí vzťah! :D) a navzájom sme si venovávali obrázky, čo sme nakreslili. Po pol roku som zo škôlky odišla a Memeďa som už nikdy nevidela. Doteraz som však presvedčená o tom, že práve on bol zo všetkých mojich lások (prvých, posledných, prechodných aj tých platonických) najideálnejší.

  • 9. sep 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 147x
  • 2
Deťom dáme divné mená...

Lívia Pongrácová (Luptáková)

Deťom dáme divné mená...

„...slovanské mená. Alebo mená po predkoch, ale to už radšej tie slovanské. Alebo jednému dieťaťu tak a druhému tak. Prvorodený syn sa ale bude volať po mojich predkoch. Jednoducho mu meno vyberiem ja,“ vyhlásil jedného dňa môj drahý a na mňa z toho prišla mierna nevoľnosť. Historik sa nezaprie. „A s kým chceš mať tie deti?“ to bol môj protiútok.

  • 29. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 250x
  • 91
Děti na stráni hledaj fialový krávy... (a skoro nájdu medvede)

Lívia Pongrácová (Luptáková)

Děti na stráni hledaj fialový krávy... (a skoro nájdu medvede)

Spievala som si to celý deň. Hlavne potichu, len refrén aj nahlas. Bolo to v čase, keď som trochu počúvala Kabát. Trochu znamená stále dookola. A bolo to aj v čase, keď som mala chuť a odvahu riskovať. Riskovať viac, ako som si vedela predstaviť. Celé leto som čakala, kedy ma môj drahý konečne vezme na sľúbený prechod Veľkou Fatrou. Ospevoval ho vyše pol roka a ja som na jeseň s čistého zúfalstva zavolala kamarátku. Nahovárala som ju na Chopok, skončili sme v tej Fatre. Trasa: Ploská – Čierny Kameň – Rakytov – Smrekovica – Šiprúň – Malinô Brdo.

  • 21. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 997x
  • 1
Stretnutie po rokoch – tak záviďte, na čo čakáte!

Lívia Pongrácová (Luptáková)

Stretnutie po rokoch – tak záviďte, na čo čakáte!

Minulý týždeň som stretla Luciu. Spolužiačku z gympla. Povedala mi o neoficiálnom triednom stretnutí, ktoré sa snaží na poslednú chvíľu zvolať. Na budúci piatok. Prekvapenie som skryla za výraz „super“ a pochybnosť či skôr presvedčenie, že tam nebudem chcieť ísť zas za slušné „ešte sa ti ozvem a upresním“.

  • 15. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 302x
  • 7
Nemáme rady mužov

Lívia Pongrácová (Luptáková)

Nemáme rady mužov

Feminizmus. Nemám rada to slovo. Naskakuje mi z neho husia koža ešte viac, ako pri ktorejkoľvek nadávke. Možno preto, že moja mama sa tvári ako feministka. I keď len taká polovičná. Nútená. Okolnosti ju donútili. Po niekoľkých nešťastných spolužitiach s mužmi, by som aj ja možno tvrdila niečo iné ako teraz. Po toľkých neúspešných pokusoch s mužmi by som aj ja ostala na smrť sklamaná. Mame to nevyčítam. Vlastne nikomu. Len to nechápem.

  • 13. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 448x
  • 215
reklama
Keby ma tak deti volali „ocko“

Lívia Pongrácová (Luptáková)

Keby ma tak deti volali „ocko“

Hoci som žena, v budúcnosti snáď matka a jedno i druhé sú nepochybne super dôležité úlohy, aj tak... Chcela by som si to s mužmi na chvíľu vymeniť.

  • 12. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 277x
  • 7
Môj muž píše v noci sms-ky cudzej žene

Lívia Pongrácová (Luptáková)

Môj muž píše v noci sms-ky cudzej žene

Na stole sa povaľoval mobilný telefón. Nebol môj, ale aj tak som si prečítala správu. Odoslanú. Vraj že s ňou nemôžeš spať pre moje pekné oči.

  • 10. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 800x
  • 28
Krehké nočné tajomstvo, alebo ako "to" povedia nesmelí

Lívia Pongrácová (Luptáková)

Krehké nočné tajomstvo, alebo ako "to" povedia nesmelí

Ľahneme si do postele, ale skôr ako zaspíme, musíme urobiť niekoľko vecí. Pohybov. Predspánkové stereotypy. Máme ich rovnaké. Najskôr ležíme k sebe tvárou a túlime sa. Po chvíľke sa chceme otočiť, no zároveň obaja túžime po tom, aby sa ten druhý neotáčal, aby ostal a zozadu objímal. Musíme sa striedať.

  • 10. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 391x
  • 8
reklama
SkryťZatvoriť reklamu