Nie, nie je to žart. Na doslovné znenie si teraz už nespomeniem, ale myslím, že ťa tá žena až veľmi chcela. A ty si ju odmietol. Jasne a bez akýchkoľvek bonusových nádejí. No a ja... ja som s tým vôbec nebola spokojná. Mala som byť. Chcela som byť. Ale zaujímalo ma kto to je. Či je pekná... Pritom som dúfala, že je a že aj napriek tomu sú tie moje oči a môj smiech, keď ma šteklíš, krajšie.
Chcem ťa mať len pre seba, naznášam, keď rozprávaš o iných ženách. Viem, že za nimi nechodíš, pretože si príliš lenivý, máš príliš málo času a žiadna by to s tebou dlho nevydržala. Ale ktovie... Hanbím sa, lebo ja som nechcela byť žiarlivá. Jednak preto, lebo moja mama bola a preto tu teraz otec nie je – ani jeden, ani druhý. A potom aj preto, lebo je mi jasné, že ti moja žiarlivosť lichotí.
Chcela som si prečítať aj prijaté správy. Možno by som našla nejakú od nej. Azda by som pochopila, ako to vlastne bolo. Možno by som ju aj poznala... Ale telefón sa mi rozpadol v rukách a...
Jasné Freudovské signály, že niečo nie je v poriadku. Že všetko je tak ako má byť a práve to nie je v poriadku. Alebo naopak - že niečo nie je v poriadku a práve tak to má byť, takže je to vlastne dobré. Vlastné sny vykladať viem, ale strašne nerada ti ich hovorím. Lebo ty ma síce uistíš, že sa také niečo nestane, ale za malú chvíľu už hľadíš von oknom na susedku s pekným........ehm...psom. Viem, že sa po tých psoch musíš pozerať, ale neviem, kde si nadobudol potrebu zdôverovať sa mi s tým.
A takto to ide dookola. Poťahujeme sa ako pes a mačka a mne sa potom o tom sníva. Tebe sa síce sníva tiež, ale nie je to odrazom mojej netaktnosti, ale tvojej mužsky zvrhlej sexuálnej fantázie. Teraz už viem, kde aj v rozkvete emancipácie zostal ten nepatrný rozdiel medzi mužom a ženou. V snoch!
