reklama

Nemáme rady mužov

Feminizmus. Nemám rada to slovo. Naskakuje mi z neho husia koža ešte viac, ako pri ktorejkoľvek nadávke. Možno preto, že moja mama sa tvári ako feministka. I keď len taká polovičná. Nútená. Okolnosti ju donútili. Po niekoľkých nešťastných spolužitiach s mužmi, by som aj ja možno tvrdila niečo iné ako teraz. Po toľkých neúspešných pokusoch s mužmi by som aj ja ostala na smrť sklamaná. Mame to nevyčítam. Vlastne nikomu. Len to nechápem.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (215)
Obrázok blogu

V minulosti mal feminizmus svoje miesto. V čase, keď boli potláčané základné ľudské práva (nie len - ale aj žien), by som to chápala. Ženy zabojovali a dostali (napríklad) volebné právo. A iné „výsady“. Ženy bojovali za rovnoprávnosť. Aby neboli niečo menej ako muži. Aby neboli niečo menej . A dokázali to. Všetka česť, boli to ťažké časy.
 Dnes nám je trochu lepšie (aspoň trochu – to sa musí nechať). No nám sa naše oveľa lepšie pomery nepáčia. Už nám ženám nestačí, že nie sme niečo menej ako muži. Zdá sa nám málo, že sme na tom rovnako. Že sme v spoločnosti akceptované, nikto nás nepodceňuje, nikto nám nekrivdí ani nám nijako neubližuje. Teda o nič viac, ako krivdia a ubližujú mužom. Ale nám sa to stále nezdá a tak sa skrývame za našu slávnu emancipáciu, za slávu a veľkosť žien v minulosti a chceme viac. Už nechceme rovnoprávnosť. My už chceme dokázať, že sme lepšie. Lepšie ako muži. Že si poradíme aj bez nich. Že muži sú vlastne úplne zbytoční. A neschopní. A...

 Schválne som si to našla v slovníku. Feminizmus – hnutie za rovnoprávnosť a zvýšenie vplyvu žien . My už ale rovnoprávnosť máme, náš vplyv na spoločenské dianie je taký veľký ako vplyv mužov, už sme v politike, dokonca v armáde, tak to nepreháňajme. Začínam mať totiž pocit, že feministkou sa nazýva každá žena po rozvode a každá, čo ju nejaký muž sklame. Osobné zlyhania prenášame na spoločensko-politickú rovinu. Je to smiešne. Plytváme vlastnou energiou, ktorá by sa dala využiť inak. Napríklad – zmierenie sa. S našou pozíciou v našej spoločnosti. A s mužmi.
 Stovky generácií mužov a žien pred nami spolu šťastne nažívali. Viac-menej šťastne. Tak, ako mali naši starí otcovia úctu k starým mamám, platilo to aj naopak. Ženy mali úctu k mužom. Ja viem, my „dnešní“ do slovníkov priberáme cudzie slová ako feminizmus a emancipácia a gumujeme slová ako úcta. Niekedy sa mi zdá, že dnes už nemá úctu nikto k nikomu. Niekedy už ani k sebe nie...


 Viem o tom, že na svete sa ešte nájdu miesta, kde sú ženy niečo menej ako muži. Je to však vývoj. Ony zabojujú. Možno s pomocou tých, ktorí to už spravili, ale zabojujú. O niekoľko rokov. Verím, že áno... Preto ešte raz zdôrazňujem, že by som si nedovolila povedať krivé slovo na skutočný význam feministického hnutia v minulosti. Nepáči sa mi len to dnešné – akoby „zmutované“. 


 Nabudúce: Neznášam moralizovanie :D


Lívia Pongrácová (Luptáková)

Lívia Pongrácová (Luptáková)

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Já nejsem já a nejsem ani nikdo jiný. Zoznam autorových rubrík:  Taká Adams familyRubrika spoločenskáZo spálneNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu